10 initial epilogues | sk

http://www.hevhetia.com/hevhetia/tmp/thumbnails/tmp-246-DPigimutterskuta.jpgcd hv 0036-2-331 (hevhetia, august 2009)

Trombón je prapôvodne známy ako tichý nástroj, nie ve?mi vytrvalý a na klavíri si tiež treba desiatimi prstami podmani? široké priestory. Tieto epilógy dokumentujú naše prvé spolo?né muzicírovanie, nie sú žiadnymi dospevmi, skôr za?iatkami.
Nazvime to jednoducho láskou na prvý tón. Je to stretnutie, pri ktorom máte pocit, že bolo odjakživa súdené, v mihu sa všetko vyjasní, ni? netreba obšírne  vysvet?ova?: zarážajúca jasnos?, samozrejmá nenútenos? zvuku, súlad spolo?nej hry. Bezprostredné uchopenie takejto priamosti si vyžaduje metafory, pokusy vyjadri? sa bežnými slovami zlyhávajú, ke?že na tomto stupni intenzity koncentrácie je hudba sotva únosným stavom na pokraji prasknutia, je to elektromagnetické kontinuum, energetický metajav, ktorého sa síce nedokážeš dotknú?, ale – podobne ako lopte - mu môžeš u?arova? svojimi auratickými nástrojmi (v tomto prípade klavír, trombón…). Vložíš sa do toho s maximálnym, následne sa uvo?níš: je to ako seansa; vznáša sa v ?ase a priestore, vibruje vpred a nazad, nahor a nadol a ty spolu s ním, ak ti to dovolí…
Nuž, áno. Gu?ový blesk je ukrytý v srdci pozorovate?a.

Bertl Mütter, 6.5.2009

 

Ke? som si z rôznych zdrojov vyh?adal definíciu pojmu improvizácia, zvä?ša som na?abil na už temer ošúchanú myšlienku: sú?asné vytváranie a prednes hudobnej skladby. Zaiste, je to pravdivé aj zrozumite?né, ja som však h?adal definíciu presnejšiu, „vä?šmi objas?ujúcu podstatu“ tohto javu.
Myslím, že popri hraní vážnej hudby sa mi na koncertoch a v štúdiách ponúkajú nespo?etné príležitosti na improvizáciu. Najviac takýchto príležitostí sa v sú?asnosti naskytne v džezovej hudbe, no ?asto dochádza k celkom neviazanej, „vo?nej"  improvizácii. Môže to by? napríklad paródia Beethovenovej sonáty, prípadne použitie výsostne špeciálnej klavírnej techniky  Györgya Ligetiho alebo – a to je v poslednom ?ase môjmu srdcu najbližšie – improvizácia takpovediac v štýle „sú?asnej hudby“, ktorá sa tak harmonicky, ako aj rytmicky vymyká z rámca improvizácie postavenej na základoch tonálnej hudby.
Existuje však ?osi spolo?né, ?o v ur?itom bode spája všetky spontánne hudobné prejavy, a ak áno, ?o to je?
Prirodzeným sty?ným bodom sú zákonitosti hudby – ?i je to práca s motívmi, formovanie rytmických modelov a ?i kontrapunkt jednotlivých hlasov. A na tomto mieste by som sformuloval svoju vlastnú definíciu: improvizácia je bleskurýchlo sa meniaca interaktívna hra, v ktorej pozadí stoja už spomínané zákonitosti hudby a niekedy ešte ove?a viac. Je to hra o tom, ako dokážeme využi?, obís?, vzájomne si ukáza?, ?i druhému vzia?, alebo hoci aj zosmiešni? tieto zákonitosti. Možnosti sú nekone?né...
A ke?že to celé je o hre, najradšej hrám túto hru spolo?ne s niekým.
Ke? som prvýkrát po?ul hra? Bertla – bolo to možno v roku 1997 - uchvátil ma ten priam hmatate?ný svet, ktorý prostredníctvom svojej hudby dokázal vytvori? na pódiu. Vtedy som ešte netušil, že po vyše desa?ro?í budeme spolo?ne vytvára? podobný svet.
V osobe Bertla som pre túto hru objavil spolo?níka a partnera schopného roztvori?  "brány", dávajúc tak vo?ný priebeh energiám, ?ím vlastne navodí situáciu, v ktorej sta?í na?úva? „návodu“ našepkávanému zákonitos?ami hudby, vzájomne sa pozorova? a o ?alšom kroku ?i myšlienke rozhodnú? pod dojmom vnuknutým práve sa odohrávajúcim zrodom hudby.
Azda niet vzrušujúcejšieho pocitu v hudbe – ?i už notovo zaznamenanej, alebo improvizovanej –, ako ke? dvaja hudobníci spolo?ne vycítia ?aro daného okamihu, bezhrani?né možnosti tkvejúce v ?om a prerod nasledujúceho spolo?ného kroku v nové východisko.
Myslím, že takto chápem improvizáciu ja. Môjmu srdcu vždy ulahodí, ak mám pri nej partnera, ktorý tento „smer meniaci sa na cestu pod našimi nohami“ vníma podobne ako ja a s ktorým sa jednoducho muzicíruje skvele...

Miki Skuta, 23.6.2009

muetter.at
muetter.at
muetter.at